Toto je „real life“ príbeh, ktorý ma naozaj otestoval. A musím povedať, že aj Ari. Keď mala zhruba 18 mesiacov, zostal nám po maľovaní v izbe opretý rebrík. Bol zacvaknutý medzi skriňou a stenou. V podstate v ideálnom sklone. Prečo sme ho tam tak nechali doteraz neviem🤷‍♀️.

 Jedného rána sa mi Ari motala pod nohami, behala skúmala. Otvárala zatvárala skriňu, vyhadzovala veci, jednoducho pohodové ráno. Narýchlo som si po niečo skočila do kuchyne, a keď som sa vrátila späť vidím Ari ako zdoláva už hornú časť rebríka. V podstate som na ňu neskríkla len preto, že som bola sama dosť šoknutá. Dala som si nádych výdych, a vyhodnotila, že pre moje psychické zdravie bude lepšie, keď pôjdem v tichosti ešte raz do kuchyne a späť.

Utriedila som si myšlienky, a keď som sa za pol minúty vrátila čakala na mňa na vrchole rebríka slečna s výrazom takým hrdým, ako by práve vyhrala olympiádu.

Čo sa dialo ďalej? Zhodnotila som: „Vidím, že si vyliezla až na vrch rebríka.“ Následne za mnou natiahla ruky, nech ju zložím dole. Hohoho, také ľahké to nebude. Vysvetlila som jej, že keď tam vyliezla musí sama aj dole, že jej nepomôžem ale som tam s ňou, a že to zvládne.

Po pár pokusoch však nevedela nahmatať ani prvý schodík. Nuž, pidinožky len tak ľahko nedočiahli. A teda sa rozplakala a opäť načahovala ruky. Takto sa to opakovalo zopár krát. Musím povedať, že ona ale aj ja sme zbierali všetky zvyšky statočnosti. Trvalo zhruba 10-15 minút kým sama prišla na to ako sa musí naštelovať aby mohla bezpečne zliezť sama.

Čo by sa totiž stalo keby som ju z rebríka zložila dole ja? Okamžite by bola naspäť hore a mali by sme takýto super kolotoč minimálne 20x.

A čo sa stalo keď som ju nechala, nech na to príde sama? Okamžite bola naspäť hore a mali sme takýto super kolotoč asi 5x 😂.

Deti nie sú z cukru. Naozaj toho zvládnu veľa, oveľa viac ako si my myslíme. Často aj oveľa viac ako by sme chceli 😉. Máš aj ty príhodu, ktorá ťa takto otestovala? Napíš mi to do komentu nech viem, že v tom nie som sama.

Chcem aby Ari vedela, že keď sa ide postaviť na poleno, môže sa pod ňou aj pohnúť. Že niekedy je cesta dole náročnejšia, ako niekam vyliezť. Že som tam pre ňu, ale nie ZA ňu.